Jazz
(1900-1920) V prvých dekádach 20. storočia vznikol v Amerike nový hudobný štýl, ktorý prinútil zbytok sveta k sústredenému počúvaniu. Mal naprosto súčastný, dynamický a naliehavý výraz a jeho rytmy, expresivita i frázovanie pochádzali z Afriky. Svet zaregistroval JAZZ roku 1917, keď vyšli prvé nahrávky Original Dixieland Jazz Bandu, ale zárodky tejto hudby už dlho bublali pod pokrievkou: patrila k nim dedinské blues a hudba južanských plantáží, hra pianistov boogie zo železničných barov a salónov, elegancia aj rytmická dôraznosť ragtimu, pochodových a pohrebných kapiel a aj klavírny štýl z hostincov New Orleansu. Tieto prvky existovali aj na mnohých ďalších miestach Spojených štátov, ale najrýchlejšie dozreli práve v tomto meste.
(Dvadsiate roky) Spisovateľ F. Scott Fitzgelard nazval dvadsiate roky jazzovým vekom. Duch jazzu, jeho neviazanosť, spontánnosť a otvorenosť odzrkadľovali vzrastajúce sebavedomie mladého národa. K novým fenoménom patril aj zábavný priemysel, ktorý sa na oboch stranách Atlantiku rozvíjal vďaka nástupu nahrávajúcej techniky, filmu, rádia. Neworleanský jazz sa objavil roku 1917 a v dvadsiatych rokoch od základu premenil celú tanečnú hudbu. Louis Armstrong vyšiel z kolektívnej ansámblovej improvizácie a z jazzu vytvoril platformu pre sólové výkony; v tom ho nasledovala celá rada virtuózov – Earl Hines, Coleman Hawkins, Sidney Bechet. Do popredia prenikala taktiež rada bluesových speváčok. Hudobníci sa sťahovali z Chicaga do New Yorku, a i keď popularitu na čas získal klasicky znejúci symfonický jazz, cestu do budúcna ukazovala Ellingtonova orchestrálna bluesovo ladená hudba.
http://www.youtube.com/watch?v=m5TwT69i1lU